Jump to content

Katakana

Dae Wikipedia, s'entziclopedia lìbera.
Custu artìculu est iscritu cun sa grafia Limba Sarda Comuna. Abbàida sas àteras bariedades gràficas:

campidanesu · logudoresu · nugoresu

Su katakana (in giaponesu 片仮名), impare a s'hiragana, est unu sistema de iscritura sìllabicu pro sa limba giaponesa.

In custa tabella (Hepburn) de su katakana, bi sunt sos caràteres de sa limba giaponesa e sos romanos.

     48 sìllabas puras      20 sìllabas impuras      5 sìllabas semipuras      36 sìllabas contrattas      sìllabas pro sos noos sonos istranzos chi non bi sunt in sa limba giaponesa Sos kana iscrittos in ruju sunt foras d’usu.

ア a イ i ウ u エ e オ o
カ ka キ ki ク ku ケ ke コ ko キャ kya キュ kyu キェ kye キョ kyo
サ sa シ shi ス su セ se ソ so シャ sha シュ shu シェ she ショ sho
タ ta チ chi ツ tsu テ te ト to チャ cha チュ chu チェ che チョ cho
ナ na ニ ni ヌ nu ネ ne ノ no ン n ニャ nya ニュ nyu ニェ nye ニョ nyo
ハ ha ヒ hi フ fu ヘ he ホ ho ヒャ hya ヒュ hyu ヒェ hye ヒョ hyo
マ ma ミ mi ム mu メ me モ mo ミャ mya ミュ myu ミェ mye ミョ myo
ヤ ya イィ yi ユ yu イェ ye ヨ yo
ラ ra リ ri ル ru レ re ロ ro リャ rya リュ ryu リェ rye リョ ryo
ワ wa ヰ wi (于) ウゥ wu ヱ we ヲ wo
ガ ga ギ gi グ gu ゲ ge ゴ go ギャ gya ギュ gyu ギェ gye ギョ gyo
ザ za ジ ji ズ zu ゼ ze ゾ zo ジャ ja ジュ ju ジェ je ジョ jo
ダ da ヂ dji ヅ dzu デ de ド do ヂャ dja ヂュ dju ヂェ dje ヂョ djo
バ ba ビ bi ブ bu ベ be ボ bo ビャ bya ビュ byu ビェ bye ビョ byo
パ pa ピ pi プ pu ペ pe ポ po ピャ pya ピュ pyu ピェ pye ピョ pyo
(ヷ) ヴァ va (ヸ) ヴィ vi ヴ vu (ヹ) ヴェ ve (ヺ) ヴォ vo ヴャ vya ヴュ vyu ヴィェ vye ヴョ vyo
スィ si
ズィ zi
ティ ti トゥ tu テュ tyu
ディ di ドゥ du デュ dyu
ツァ tsa ツィ tsi ツェ tse ツォ tso
ファ fa フィ fi フェ fe フォ fo フャ fya フュ fyu フィェ fye フョ fyo
ウィ wi ウェ we ウォ wo
(クヮ) クァ kwa クィ kwi クェ kwe クォ kwo
(グヮ) グァ gwa グィ gwi グェ gwe グォ gwo
Controllu de autoridadeGND (DE) 4263792-2 · NKC (EN, CS) ph951054